FANDOM


Rimska risa Trajan 116.gif

Rímska ríša v jej najväčšom rozsahu, po víťazstve Trajána nad Partskou ríšou v roku 116

Staroveký Rím bol jednou z najvyspelejších kultúr staroveku. Rímska ríša je považovaná za jeden z koreňov európskej civilizácie. Svojou veľkosťou nemala v dovtedajšej dejinách obdoby. Vďaka jej výbojom sa do veľkej časti Európy preniesla helenistická kultúra a umenie. Rimania boli dobrí vojaci, cieľavedomí dobyvatelia, ale aj vzdelaní rečníci, umelci a filozofi. Apeninský polostrov mal oveľa priaznivejšie podmienky na poľnohospodársku výrobu, ako boli v Grécku. Nachádzajú sa tu dve rieky, Pád na severe, Tiber v strede. Na Sicílii a na juhu Itálie pestovali obilie, vinič a olivové stromy. Sú tu ložiská kovových rúd a stavebného materiálu.

Žila tu pestrá zmes národov. Najstarší, pôvodní obyvatelia Sardovia (Sardínia), Sikáni a Sikeli (Sicília) a Ligurovia (severovýchodné pobrežie). Od 12. storočia sa sem sťahovali Indoeurópania, najvýznamnejším sa stali kmene Italikov, neskôr Gréci, Kelti a Etruskovia. Rím bol založený okolo roku 753 pred Kr., podľa povestí bratmi Romulom a Rémom, ktorých vychovávala vlčica (neskôr symbol Ríma). Ako dobrí vojaci a dobyvatelia svojimi výbojmi postupne rozširovali svoju moc po celom Apeninskom polostrove, do severnej Afriky, Grécka a hranice rímskej ríše siahali až k nášmu územiu. K najvýznamnejším vládcom (cisárom) starovekého Ríma patrili Gaius Iulius Caesar, Octavianus Augustus, Nero a Marcus Aurelius. V roku 395 bola Rímska ríša rozdelená na západnú a východnú, v roku 476 zanikla západorímska ríša a tým aj celá rímska kultúra. Východorímska ríša (Byzantská ríša) trvala až do roku 1453, kedy bola dobytá Turkami.

Dávno zaniknutá ríša ovplyvnila európsku kultúru natoľko, že jej posolstvo rezonuje v nejednom odbore ľudskej činnosti a kultúry. S rímskym posolstvom sa môžeme stretnúť prakticky každodenne. Celý kultúrny vývoj, včítane umenia, bol v rannom období pod etruským vplyvom. Od polovice 3. storočie pred Kr. bolo rímske umenie pod vplyvom Grécka.

Rím v období kráľovstva Edit

Osídľovanie Apeninského polostrova Edit

Italia osidlovanie.gif

Mapa osídľovania Apeninského polostrova

Predpoklady vzniku rímskej ríše sa začali vytvárať už na prielome 2. a 1. tisícročia pred Kr., kedy vrámci búrlivých etnických presunov prenikali na Apeninský polostrov indoeurópske kmene Italikov. Kmene so sebou prinášali osobitú kultúru, používali železné i bronzové nástroje. Apeninský polostrov poskytoval tejto kultúre znamenité podmienky k rozvoju. Polostrov bol zo severu chránený Alpami a obmývaný Stredozemným morom. Pobrežie nebolo zďaleka tak členité ako v Grécku a horské pásmo Apenín tiahnúce sa severojužným smerom rozčlenilo polostrov na malé územia. Podnebie tu bolo celkom mierne. Italické kmene tu behom 10. a 5. storočie vytvorili pomerne vyspelú poľnohospodársku kultúru, ktorá sa však vytvárala v tieni vyspelejšej etruskej kultúry.

Etruskovia prenikli na Apeninský polostrov niekedy v 10. až 8. storočí pred Kr. a ovládli rozsiahle územia italických kmeňov. Etruskovia vytvorili vyspelú mestskú civilizáciu s rozvinutým obchodom, remeselníctvom a hospodárstvom. Približne v rovnakom období osídlili juh Itálie Gréci a vytvorili tu takisto vyspelú mestskú civilizáciu. Západné pobrežie Sicílie osídlili Feničania a z ich osád vyrástli bohaté mestá opierajúc sa o moc severoafrického Kartága. Kartágo bolo mestským štátom so širokým hospodárskym zázemím a bohatlo z námorného obchodu. Medzi týmito tromi kultúrnymi ohniskami dochádzalo k častým stretom z ktorých ťažili Italikovia. Z ich územia bolo najdôležitejšie územie Latinov a tu tiež došlo k založeniu osady zvanej Roma, z ktorej pospájaním s ostatnými osadami vznikol Rím.

Etruskovia Edit

Etrusk112.jpg

Etruský flautista (freska z Tarquinie)

Apeninský polostrov ležal prakticky až do sklonku 9. storočia pred Kr. na okraji civilizovaného sveta. V tej dobe sú na talianskej pôde dosvedčení Etruskovia. Ich pôvod bol nejasný už od staroveku a dodnes nie je možné povedať, odkiaľ pochádzali. V staroveku existovali tri teórie, z ktorých jedna tvrdila, že prešli cez more z Malej Ázie (Herodotos), druhá sa prikláňala k názoru, že ide o domáce obyvateľstvo (Dionysios z Halikarnasu) a tretia, že pochádzali zo severu, z európskeho vnútrozemia (Livius).

Isté je, že žili vo vyspelých mestách s rozvinutým remeslom (keramika, kovy) a rozvinutým obchodom. Svoje mestá stavali na vyvýšených miestach. Najznámejšie z nich boli Veje, Caere a Tarquinii. Etruské mestá boli v skutočnosti samostatnými mestskými štátmi, ktoré sa nikdy politicky nespojili. Akýsi nábeh k zjednoteniu môžeme vidieť pri uctievaní náboženstva. V tomto zoskupení bolo združených dvanásť miest. Veľmi vyspelé bolo etruské hospodárstvo. Proti prudkým jarným dažďom stavali Etruskovia terasovité plochy na svahoch pahorkov, v suchých oblastiach a v močiaroch robili kanály. Otrockú prácu využívali len v malej miere. Boli aj zdatnými obchodníkmi a moreplavcami. Z Hispánie dovážali meď, z Británie cín a od Baltu jantár.

Etrusk113.jpg

Etruský sarkofág

Vrchol etruskej moci spadá do 7.6. storočia. V tej dobe ovládli severnú Itáliu až k Pádu, strednú Itáliu a na juhu Kampániu. Ich rozpínavosť nutne musela naraziť ako na záujmy Grékov, usadených v tzv. Veľkom Grécku už od 8. storočia, tak na záujmy Feničanov, ktorí mali v západnom Stredomorí významné postavenie už od doby založenia Kartága koncom 9. storočia. Význam tohto feníckeho mesta natoľko vzrastol, že sa v neskorších dobách už nehovorilo o Feničanoch, ale o Kartágincoch. K významnému stretu týchto troch mocností došlo v roku 540 pred Kr. pri Alalii na Korzike o vládu nad týmto ostrovom. Gréci síce Etruskov spojených s Kartágincami porazili, ale utrpeli tak veľké straty, že radšej Alaliu opustili, a tým stratili možnosť využívať Korziku a Sardíniu ako obchodných námorných základní.

Vznik Ríma Edit

Kapitol-Romulus-Remus.jpg

Kapitolská vlčica (symbol Ríma)

Etruskovia ovládli v 7. až 6. storočím veľkú časť strednej Itálie zvanú Latium. Tu na dolnom toku Tiberu sa v 6. storočí začala utvárať mestská osada, ktorej meno Roma je pravdepodobne etruského pôvodu. Nech už je pravdivá teória, že Rím založili Etruskovia alebo že ho ovládli už ako existujúce mesto, v každom prípade jeho vývoj výrazne ovplyvnili. Etruská dynastia v ňom vládla už podľa tradície od roku 510 pred Kr., teda do rovnakého roku, kedy v Aténach skončilo obdobie tyranie. Od tej doby začal úpadok etruskej moci, ktorá postupne strácala silu uplatniť svoje záujmy nie len v Stredozemnom mori, ale aj v bezprostrednom susedstve.

Rimania boli veľmi hrdí a sebavedomí ľudia. Preto tiež nechceli pripustiť, že by na začiatku ich dejín stal „tučný Etrusk”, ako hanlivo prezývali svojich susedov. Vytvorili teda mýtus, ktorý by bol hodný národa predurčeného vládnuť svetu. Niektoré prvky pritom prevzali z gréckych povestí. Tak vzniklo podanie o Aeneovi, synovi Venuše a trójskom hrdinovi, ktorý sa so svojim synom Askaniom (neskôr prezývanom Iulus) utiekol z horiaceho mesta a stal sa zakladateľom dynastie, od ktorej usudzovali svoj pôvod cisári julsko-klaudijskej dynastie. K tomuto okruhu patrí aj známa povesť o bratoch Romulovi a Rémovi, z ktorých prvý údajne založil Mesto roku 753 pred Kr. (ab urbe condita). Niektoré povesti sa preukázateľne zrodili na talianskej pôde. Saturn, starý rímsky boh roľníctva, bol vraj zvrhnutý svojim otcom Diom z nebeského sídla a ukryl sa v Latiu (lateo znamená v latinčine skrývam sa). Neskôr zjednotil ľud a dal mu zákony. Niektoré podania obsahujú aspoň zrnko historickej pravdy alebo narážky na skutočné historické udalosti. Napríklad povesť o únose Sabiniek odrážala splynutie Rimanov so susednými Sabinmi.

V skutočnosti vznikal Rím postupným vývojom zo sídiel sabinsko-latinského obyvateľstva na Palatine, Esquiline, Viminale a Quirinale a neskôr aj na ďalších troch pahorkoch, ktoré tu tvorilo tzv. septimontium (sedemvršie), ktorý však nie je totožný s tradičnými pahorkami. Asi v 6. storočí splynuli tieto osady na pahorkoch v jedno mesto.

Koniec etruskej vlády nad Rímom Edit

Tarquinius Superbus.jpg

Tarquinius Superbus

Etruská vláda nad Mestom skončila, ako už vieme, údajne roku 510 pred Kr. vyhnaním posledného (v poradí siedmeho) etruského kráľa Tarquinia, ktorému sa hovorilo Superbus (Spupný). Pre históriu znamenala kráľovská doba vytvorenie základov budúcej štruktúry obyvateľstva a správy Ríma. Rimania sa rozdelili na patricijov (potomkov urodzených otcov, ktorí boli plnoprávnymi občanmi) a plebejcov (s obmedzenými občianskymi právami). Vznikli aj hlavné štátne inštitúcie ako bol senát, zhromaždenie občanov podľa centúrií (na základe majetkového cenzu). Obyvateľstvo sa členilo do tribusov podľa miesta bydliska. Ustavili sa aj kňazské úrady a kolégia remeselníkov.

Obyvatelia zbavili svoje mesto močiarov (postavená bola tzv. cloaca maxima) a vedľa dláždeného námestia (Forum Romanum), centra hospodárskeho, spoločenského a politického života, ktoré hralo svoju rolu až do doby cisárstva, vyrástli mnohé významné stavby, napr. Chrám najvyššieho boha Jova Kapitolského a Circus Maximus, ktorý slúžil tisíc rokov. Bolo to obdobie, kedy Rím získal prístav v Ostii a svoje hradby, ktoré obklopili všetkých sedem pahorkov a ktoré čiastočne dodnes stoja. Etruskovia stavali svoje mesto cieľavedome ako centrum svojej moci nie len v Latiu, ale aj v Kampánii.

V tomto období zmizlo rodové zriadenie a vznikol patricijsko-plebejský štát. Ak hovoríme, že európska civilizácia stojí na základoch grécko-rímskej kultúry nie je na škodu si uvedomiť, že aj etruská kultúra sa premieta prostredníctvom Rimanov do európskych dimenzií. Latinskú abecedu používame najmä vďaka Etruskom, ktorí si prispôsobili grécke písmo západného typu.

Res publica a vývoj v rímskej republike Edit

Zjednocovanie oblastí pod rímsku nadvládu Edit

Rok 510 predstavuje teda začiatok rímskej republiky a východiskový bod jej expanzie do blízkeho aj vzdialenejšieho okolia. Po vyhnaní kráľa stali na jej čele dvaja volení konzuli a tento princíp kolegiality zostal zachovávaný po celú dobu existencie rímskeho štátu. K základným činom prvých konzulov (boli nimi L. Iunus Brutus a L. Tarquinius Collatinus) náležalo obnovenie zákonov vydaných kráľom Serviom Tulliom a pokladaných za spravodlivé, pretože Rimanom vrátili právo jednať o najdôležitejších záležitostiach na ľudovom sneme a hlasovať o nich.

V počiatočnom období rímskej republiky sa rímska spoločnosť a jej inštitúcie pomaly kryštalizovali. Taktiež navonok si Rím musel upevniť svoje postavenie, a to ako proti etruským mestám, tak proti susedom a gréckym mestám južnej Itálie. Zápas proti federácii latinských miest, jeden z prvých konfliktov rímskych dejín, skončil uzatvorením spojenectva pri rešpektovaní rovnoprávnosti oboch strán. V polovici 5. storočia ohrozovali Etruskov a Rím kmene Samnitov, Volskov a Aequov, ktorí zostúpili z Apenín k pobrežiu Kampánie. Rím sa proti ním spojil s Latinmi. Etruskú konkurenciu zničili Rimania vojensky, keď roku 396 pred Kr. dobyli Veje. Nebezpečie, ktoré predstavovali Kelti (Galovia) zo severu na Rím a ďalej na juh, vyplatili Rimania po krutej porážke roku 387 vysokým odstupným. So Samnitmi, ktorí sídlili najmä v Kampánii viedli tri tzv. samnitské vojny, než sa im tento kmeň predsa len podarilo poraziť. Súčasne si podmanili aj latinské mestá a Latium sa v istom slova zmysle stalo teritóriom Ríma.

Pyrrhos Epirus.jpg

Pyrrhos, kráľ epirský

Významným rivalom Rimanov potom už ostali len Gréci. Aj s nimi sa Rimania však pozvoľne vyrovnali. Posledné samostatné grécke mesto, Tarent, povolalo na pomoc dokonca epirského kráľa Pyrrha, ale ani ten nad Rimanmi neuspel, hoci nad Rimanmi dvakrát, lenže s vysokými stratami, zvíťazil (odtiaľ existuje príslovie o Pyrrhovom víťazstve). Roku 272 Tarent kapituloval. Tým sa grécky vplyv v západnom Stredomorí znížil na minimum a Rím naopak svoje pozície výrazne upevnil. Keď sa roku 265 pridalo na rímsku stranu etruské mesto Volsinii, uzavrel sa postupný proces zjednocovania Itálie pod rímsku nadvládu. Jedinú výnimku tvorili severné územia obsadené Keltami.

Svojou expanzívnou politikou získali Rimania veľké množstvo štátnej pôdy (ager publicus) a mohli tak vyriešiť otázku relatívneho preľudnenia. V roku 326 bolo zrušené dlžobné otroctvo, čo bol čin, zrovnateľný so založením republiky.

Zápas plebejcov s patricijmi Edit

Vnútorný vývoj rímskej republiky na dlhú dobu poznamenali politické boje medzi patricijmi a plebejcami. Serviovská ústava síce formálne ukončila rodové zriadenie, ale nelikvidovala dôsledne patricijské rodové privilégia. V rukách patricijov tak aj naďalej ostávala správa rímskej obce. Navyše len vplyvní patricijovia vlastnili tak veľký majetok, aby mali nárok na zaradenie medzi príslušníkov 1. majetkovej vrstvy. Tí síce museli plniť najviac vojenských povinností, ale zároveň tvorili rozhodujúcu zložku v stotinovom sneme (comitia centuriata), kľúčovom orgáne pre voľbu úradníkov. Hlavnou výsadou členov však bolo neobmedzené využívanie rímskeho občianskeho práva, ktoré im umožňovalo zastávať významné úradnícke funkcie, uzatvárať plnoprávny občiansky zväzok a hlasovať v sneme o jednotlivých kandidátoch na úradne miesta.

Plebejci naproti tomu disponovali len obmedzenými právami: nemohli zastávať najdôležitejšie úrady ani hlasovať a nesmeli uzatvárať zväzky s patricijmi. Ich vlastnícke právo sa však čoskoro vyrovnalo vlastnickému právu patricijov. Nie je teda divu, že sa plebejci zjednotili a vytvorili si svojráznu vnútrorímsku pospolitosť s vlastným archívom, kultovým strediskom a plebejským zhromaždením. K naplneniu svojich požiadaviek používali plebejci ako prostriedok tzv. plebejské secesie, čiže hrozby, že odídu z Ríma a založia si autonómne mesto. Túto hrozbu použili aspoň trikrát. Tým si vymohli zriadenie zvláštnych plebejských, osobne nedoknuteľných úradníkov, tribúnov ľudu. Ich povinnosťou bolo chrániť plebejcov pred svojvôľou patricijských úradníkov. K tomu využívali tzv. právo veta.

Plebejci si taktiež vynútili vypísanie zvykového práva a sprístupnenie jeho textu, aby sa dostalo pod kontrolu verejnosti. Tieto tzv. zákony dvanástich tabúľ (roku 449 pred Kr.) boli na dlhú dobu zdrojom rímskeho súkromného aj verejného práva a vyučovalo sa aj na školách. V priebehu doby si plebejci vynútili aj sobášne právo s patricijmi, prístup do niektorých úradov a zastávanie kňazských úradov.

Ad blocker interference detected!


Wikia is a free-to-use site that makes money from advertising. We have a modified experience for viewers using ad blockers

Wikia is not accessible if you’ve made further modifications. Remove the custom ad blocker rule(s) and the page will load as expected.

Also on FANDOM

Random Wiki